„Na Slovensku už len za Topoľčany,“ hovorí Erik Žilinčík

Odchovanec považskobystrickej hádzanej už osem rokov oblieka dres topoľčianskeho Agra.

Učarovala mu hádzaná, hoci veľmi blízko má aj k hokeju a hokejbalu, a preto nechýba ani na žiadnom hokejbalovom turnaji v našom okolí.

Väčšieho srdciara by ste na topoľčianskej palubovke hľadali márne. Erik Žilinčík (28) sa postupne prepracoval k lídrom topoľčianskeho hádzanárskeho tímu. Momentálne pôsobí v Topoľčanoch už ôsmu sezónu.

Ako sa Erik Žilinčík dostal k hádzanej?

Od malička som prechádzal rôznymi športmi. Starší brat hrával aktívne hokej, a vlastne aj ja som doteraz viac hokejovo naladený než hádzanársky. Na základnej škole som si však vyskúšal stolný tenis i tenis. Otec kedysi hrával hádzanú v Považskej Bystrici, a tak som sa rozhodol, že si vyskúšam aj tento šport. Hádzaná ma začala baviť a zostal som pri nej aktívne až doteraz. V Považskej Bystrici je hádzaná už mnoho rokov na výbornej úrovni, ako mladý žiak som so seniormi intenzívne prežíval tri tituly majstrov Slovens-ka. A zároveň som sníval, že raz sa i ja môžem dostať na takúto úroveň. Mesto žilo hádzanou, a tak som prešiel všetkými vekovými kategóriami až do mužov.

Kedy ste prešli k mužom Považskej Bystrice?

Mal som sedemnásť rokov, keď som zároveň hral za starší dorast, mužov MŠK „A“ a mužov MŠK „B“. V tom čase mala Považská Bystrica v extralige A-tím a v I. lige i seniorský B-tím. V seniorskom drese Pov. Bystrice som pôsobil štyri roky a následne som prestúpil do Topoľčian.

Ako sa zrealizoval prestup do extraligových Topoľčian?

Najskôr ma oslovil vtedajší tréner Dezider Jakubička a následne mi zavolal aj Marek Kováčech, ktorý tu vyrastal, aby som prišiel do Topoľčian. My sme sa poznali z účinkovania v mládežníckych reprezentáciách Slovenska. V tom období hrali Topoľčany o spodné priečky, a keďže som v Považs-kej Bystrici nedostával dostatok príležitostí, rozhodol som sa pre zmenu. V prvom rade som potreboval hrať a čo najdlhšie byť na palubovke. Kluby sa medzi sebou dohodli a prišiel som do Topoľčian na ročné hosťovanie. To sa po roku zmenilo na trvalý prestup. A teraz je to už ôsma sezóna, ktorú začínam v tomto meste.

Ste v Topoľčanoch spokojný?

Poznám tu už veľa ľudí, našiel som si aj veľa nových kamarátov, s ktorými trávim aj väčšinu voľného času. Som tu spokojný. Topoľčany získali za posledné obdobie dve bronzové a dve strieborné medaile.

Ktorá medaila má pre vás najväčší punc?

Každú jednu medailu sprevádzali neskutočné zážitky. Najmä zápasy v play-off mali svoje čaro. Pri prvých získaných medailách som patril medzi najmladších hráčov v kádri, a preto som si to možno až tak neuvedomoval. Avšak, minuloročné druhé miesto bolo fantastické, navyše sme na domácej palubovke vo finálovej sérii porazili aj Prešov. Predošlá sezóna bola špecifická, pretože polroka som pauzoval po úraze hlavy. Vrátiť sa späť do tréningového a zápasového rytmu bolo nesmierne náročne. Najviac mi pomohol náš kondičný tréner Ján Čerňan, ktorý mi vypracoval individuálny plán, aby som sa v čo najkratšom čase vrátil na palubovku. V podstate som sa vrátil späť do hry len krátko pred začatím play-off. Vážim si dôveru od trénera, a navyše sme hneď porazili moju rodnú Považskú Bystricu, čo bolo pre mňa o to väčšia radosť. Asi každý na zápasoch vidí, že práve proti Považskej Bystrici sa dokážem osobne najviac namotivovať a práve proti ním chcem bodovať zakaždým naplno. Druhé miesto bolo vynikajúcim vyústením minuloročnej sezóny. Navyše sa v kádri vytvorila výborná partia, všetci sme ťahali za jeden povraz a výsledok sa dostavil v podobe striebornej medaile.

Hovoríte o výbornej partii, aká partia je momentálne v Topoľčanoch v tejto sezóne?

V kabíne sme boli, a aj sme, zakaždým zohratí. To platilo aj o hráčoch ako Martin Ďurček, ktorý šiel do Nemecka, či aktuálne o Michalovi Melušovi, ktorý hráva za Piešťany, alebo Ernest Masaryk, ktorý je v Nových Zámkoch. A zas hráči ako Henadiy Kucher, Juro Briatka, či Ľubomír Jadroň sú taktiež v Topoľčanoch už dlhé roky, poznáme sa už dlhší čas a zažívame spolu veľa zábavných chvíľ. Ešte rád by som sa aj vrátil k účinkovaniu Topoľčian v európskom pohári, kedy sme odohrali nezabudnuteľné dva zápasy v Holandsku a jeden vo Švajčiarsku. To všetko sú spomienky, ktoré ostanú u športovca zaryté v pamäti.

Zápasy prežívate veľmi intenzívne, na palubovke hráte srdcom. Ako prežívate zápasy?

Vyrovnané zápasy nás najviac bavia. Lepšie sa viem namotivovať na vyrovnané zápasy. Pred dôležitými zápasmi si pustím jeden z filmov s Rockym a už to ide samo.V tom filme Silvester Stallone beží hore schodmi a už viac mi netreba. Som naplno pripravení aj ja.

Topoľčany pred sezónou značne omladili káder, čo by ste odkázali mladým chlapcom?

V Topoľčanoch sú našťastie aj skúsení hráči, od ktorých sa títo mladíci môžu učiť. Osobne si myslím, že po nejakom čase to bude fajn. Samozrejme, z vlastnej skúsenosti viem, že to nepotrvá pol roka či rok. Verím, že sa nám budú vyhýbať zranenia, aby sme mohli byť v plnej sile v každej tréningovej jednotke. Sám som to zažil, tiež som prišiel do skúseného kádra ako najmladší hráč. Čakal som na svoju šancu, ale taktiež som sa snažil na tréningu trénerovi dokázať, že som maximálne pripravený. A to musia dokazovať aj naši mladí hráči. Musia sa chcieť pobiť o šancu dostať sa na palubovku. Pred sezónou prešlo do A-tímu až šesť dorastencov. Podobne som to zažíval i ja v Považskej Bystrici. Dlho sme nehrávali, ale je dôležité na sebe stále pracovať.

Niekoľko zápasov máte odohraných aj v slovenskom národnom tíme. Ako si spomínate na tieto stretnutia?

Prevažne som bol v mládežníckych výberoch Slovenska. Taktiež to boli pre mňa osobne nezabudnuteľné zážitky. Pobehali sme množstvo krajín, či už Turecko, Švédsko a v podstate som videl celú Európu. Zúčastnil som sa aj majstrovstiev Európy, či desiatok medzinárodných turnajov. Síce sme nikdy nepatrili medzi európsku špičku, ale napriek tomu som s hádzanou prežil nádherné chvíle.

Veľmi ma potešila aj pozvánka do B-tímu seniorskej reprezentácie Slovenska. Práve na týchto zrazoch som získaval obrovské skúsenosti. Bohužiaľ, tento projekt padol, čo je na škodu, pretože hlavne nám, mladším hráčom, dávali takéto zrazy veľa.

V Topoľčanoch ste osem rokov, neuvažovali sa, že si vyskúšate aj legionárčenie za hranicami?

Koketoval som s nemeckými nižšími ligami, ale napokon z toho zišlo. Najbližšie som mal k dohode pred dvomi rokmi, kedy som mal ísť do Karvinej. V Topoľčanoch mi skončila zmluva, Karviná ma oslovila, ale napokon k dohode nedošlo. Hneď na to sa mi ozval p. Mallo s novou ponukou, ktorú som aj prijal. A zároveň som bol aj rád, že Topoľčany prejavili opätovne o mňa záujem, pretože sa tu cítim dobre. Môžem povedať, že určite som v tej chvíli urobil dobre, čo môžem potvrdiť aj dnes. A teraz, keď som už zas o niečo starší, môžem povedať, že si už ani neviem predstaviť, že by som na Slovensku hral v inom tíme, než v Topoľčanoch, ale nebudem predbiehať budúcnosť.

Aký je váš názor na slovenskú Extraligu?

Prešov je v tejto sezóne veľmi dobrý, čo ukazuje aj na medzinárodnej scéne. Veľmi dobre hrá momentálne i Považská Bystrica so Šaľou. Ostatné tímy sú vyrovnané a hlavne v domácom prostredí môžu súperov zaskočiť. Máme však už niečo odohrané, a preto by sme sa mali vedieť namotivovať na každého jedného súpera. Do každého zápasu ideme naplno, nech proti nám nastúpi ktorýkoľvek tím.

Sezóna je dlhá, ako strávite vy najkrajšie sviatky v roku?

Tieto sviatky určite strávim v Topoľčanoch i v Považskej Bystrici. V Považskej sa budem venovať bratovi s rodinou a samozrejme, niekoľko dní aj rodičom. A v Topoľčanoch strávim vianočné sviatky s mojou priateľkou a kamarátmi.

A čo Silvester?

V tejto chvíli ešte neviem. Ja mám však každý rok hádzanársky Silvester. Vždy sa stretneme s bývalými i súčasnými spoluhráčmi a takto privítame príchod nového roka. Keďže však niektorí bývalí spoluhráči hrávajú v zahraničí, tak sme si ešte miesto stretnutia neurčili.

Aký je váš obľúbený tím a hráč?

Jednoznačne je to klub HK Agro Topoľčany. A ako som už predtým spomínal, viac inklinujem hokeju, a preto môj najobľúbenejší športovec a vzor je hokejista Marián Hossa a Pavol Demitra a naj klub je pre mňa Chicago Blackhawks.

Čo robíte, keď nehráte hádzanú?

Venujem sa priateľke a samozrejme, stretnúť ma môžete aj na zimnom štadióne, na hokeji. V Topoľčanoch mám veľa kamarátov z radu hokejistov. Aj preto sa často aktívne ako hráč zúčastňujem hokejbalových a florbalových turnajov.

Autor, Foto: Jaroslav Šupa